Osídlenie obce

Prvým obyvateľom bol Michal Kolesár, ktorý si ako prvý postavil na tomto území dom.

Ešte v tom istom roku sa prisťahovalo viacero osadníkov a všetci získali štvorročné oslobodenie od platenia daní, boli osadníkmi na základe valaského práva.

Prví prisťahovalci boli zrejme poddaní z Polomky a Šumiaca a tiež zo vzdialenejších miest z Liptova a Oravy. V existujúcich daňových súpisoch sú zaznamenané slovenské priezviská: Kolesár, Lipták, Ponický, Zadolinský, Hudák, Škoda a Rusíni: Petro, Danko a Durihlava Petro, to znamená, že prví obyvatelia boli národnosťou Slováci a čiastočne i Rusíni.

Dodnes sa zachovalo pôvodné priezvisko Lipták a Kolesár. Už v čase zakladania osady bol postavený mlyn a píla. Po roku 1670 polovica obce náležala banskobystrickej Komore. V roku 1672 časť obce patriaca k Muráňu mala 19 usadlostí a 4 želiarov.

Obyvatelia sa zaoberali chovom oviec a dobytka, spracúvali drevo na šindeľ a dosky, ktoré splavovali po Hrone. Chodili aj na sezónne práce.

V druhej polovici 18. storočia sa v chotári ťažila železná ruda. Od roku 1826 pracovali dva skujňovacie a jeden perlíkový hámor. Po roku 1860 tu vybudovali valcovňu plechov a dielne na spracovanie železa.

Nastal rozmach povozníctva ako súčasti železiarskej výroby a lesného hospodárstva. V chotári obce sa pálilo drevené uhlie pre železiarske podniky a obyvatelia sa zaoberali výrobou dreveného stavebného materiálu.

V roku 1828 mala obec 1126 obyvateľov a 123 domov.

Počas prvej svetovej vojny bola v Závadke postavená úzkokoľajná lesná železnica v dĺžke 16 km na dopravu dreva z údolných skladov, viedla na Klátnu a Stožky v Muránskej planine.