Novodobá história

Za prvej ČSR pracovala časť obyvateľstva v coburgovských železiarňach až do ich zatvorenia v roku 1926, kedy nastala nezamestnanosť. Začiatkom 20. storočia sa v obci rozvíjali remeslá, boli tu dielne stolárske, tesárske a zámočnícke pre potrebu železiarskych podnikov a menšia píla.

Značná časť obyvateľov pracovala v lesoch a v poľnohospodárstve, najmä po zastavení výroby železiarní.
Mnoho obyvateľov sa vysťahovalo do cudziny. Obec trpela najmä v 30. rokoch veľkou nezamestnanosťou a biedou, čo bolo príčinou aktívnej účasti obyvateľov na revolučných dianiach Horehronia.

Robotníci zo Závadky pracovali pri výstavbe železnice v okolí Telgártu a patrili tu medzi organizátorov štrajku v júni 1932 za zlepšenie pracovných podmienok. V rokoch 1934 a 1935 sa uskutočnili štrajky Závadčanov za prácu v lesoch. V roku 1936 sa Závadčania zapojili do veľkého štrajku horehronských robotníkov a povozníkov.

Ešte pred vyhlásením SNP občania nadviazali spojenie s partizánskym oddielom mjr. Sadilenka. Do SNP sa prihlásilo 240 povstaleckých vojakov a 36 partizánov. Väčšina z nich bojovala pri Telgárte. Po ústupe povstalcov do hôr sa presunuli do okolia Kolesárovej a do Vysokého pod Stožkou partizánske oddiely pplk. Šukajeva a mjr. Sadilenka,

odkiaľ organizovali diverzné akcie. Miestni obyvatelia im poskytovali účinnú pomoc, zásobovali ich potravinami a iným materiálom počas celej doby ich pôsobenia v zimnom období rokov 1944 - 1945.

Závadka nad Hronom bola oslobodená 30. januára 1945 jednotkami rumunskej a sovietskej armády.

Po oslobodení Závadka nad Hronom zaznamenala všestranný rozmach, došlo k výrazným hospodárskym a sociálnym premenám. Od roku 1948 začala v obci výstavba závodu Sigma. V rokoch 1950 - 1953 podnik vyrábal stožiare a patril k podniku Mostáreň Brezno. Od roku 1953 bol výrobcom čerpadiel, od roku 1973 vyvážl aj na export, najviac do ZSSR. Výstavba závodu mala vplyv na celú oblasť Horehronia tým, že sa vybudovali cesty a zaviedla sa autobusová doprava medzi obcami. V obci bol vybudovaný poštový úrad so stálou službou. Od roku 1958 sa v obci zriadila stála lekárska služba, zubný lekár ordinuje v obci od roku 1964. Regulácia Veľkého potoka sa uskutočnila tiež v rámci výstavby Sigmy.

Od roku 1953 je v obci vodovod a obec sa postupne elektrifikovala. Elektrina bola do obce zavedená už v roku 1943. Sieť miestneho rozhlasu jestvuje od roku 1953.

V roku 1950 bolo v Závadke nad Hronom ako v prvej obci na Horehroní založené JRD. V roku 1962 vznikol Štátny majetok Závadka nad Hronom, pod jeho správu bolo zlúčené aj poľnohospodárstvo obce Polomka a neskôr aj Bacúcha.

Okrem zamestnania v závode Sigma a poľnohospodárstve mala práca v lesnom hospodárstve stále veľký význam. V roku 1962 sa drevo prestalo prepravovať tradičným spôsobom na úzkokoľajke a nahradila ju doprava nákladnými autami. Ťažkú manuálnu prácu drevorubačom uľahčili motorové píly a konské poťahy nahrádzali traktory.

V roku 1977 bolo v obci vytvorené stredisko agrochemického podniku pre poskytovanie služieb poľnohospodárskym podnikom na Horehroní a pre leteckú aplikáciu priemyselných hnojív.
 

V roku 1979 bola v katastri obce vybudovaná malá vodná nádrž - rybník na ploche 5 ha.

Rast zaznamenala individuálna a štátna bytová a podniková výstavba.

Od roku 1982 je v prevádzke Spoločenský dom, vybudovaný v akcii „Z". V roku 1989 začala výstavba telocvične s bazénom.

Začiatkom osemdesiatych rokov sa v obci začali prevádzkovať už aj zariadenia pre cestovný ruch a rekreáciu. Chata pre Nemocnicu s poliklinikou v Brezne a Chata Vŕšky, ktorej pôvodným majiteľom bol podnik Sigma. Od r. 1993 prebieha plynofikácia obce.