Navigácia

Odoslať stránku e-mailom

Obsah

Zvyky a obyčaje

 

Vrstva

VrstvaPočas dlhých zimných večerov v minulosti bolo zaužívaným zvykom, že sa dievky podľa veku „vrstovnice" schádzali vo vrstve na priadkach. Schádzali sa od Všetkých svätých na začiatku novembra až do Fašiangov, v niektorom dome v dedine, zväčša tam, kde bývala vdova.

Na začiatku si zložili peniaze na svetlo, na drevo a gazdinej na hrnček, z ktorého budú piť vodu. Polienka na oheň vzali zvyčajne aj cestou na priadky z niektorého dvora. Platila dohoda, že každý štvrtok priadli alebo vyšívali pre gazdinú, čím sa jej odmenili za izbu. Do vrstvy chodili aj chlapci pohrať sa s dievkami a tiež to bola príležitosť ako si dievča našlo ženícha a chlapec nevestu. Pred Vianocami sa vypriadala noc. Každá dievka doniesla koláč a mládenci pálenku. Potom sa spievalo a tancovalo až do rána. Pre určité dni platil zákaz pradenia. Najčastejšie hry vo vrstve: Visím, lebo musím. Vijem, veniec, vijem. Sudy váľať, Soľ vážiť. Vrstva zanikla v päťdesiatych rokoch minulého storočia.

 

Na Ondreja a Katarínu, na Mikuláša.

V tieto dni si Ondrejov a Kataríny uctili tak, že vinšovníci hádzali do vrát staré hlinené nádoby - napr. „rajtop" alebo „dluháň". Kto mal viac črepov pred domom, tým mal byť šťastlivejší. Dievky vo vrstve na Ondreja varili halušky, do ktorých zakrútili lístky s menami mládencov. Ktorá haluška vyplávala navrch prvá - také meno mal mať budúci ženích dievčaťa, ktoré práve halušky štikalo.


Niekto z dospelých sa prestrojil za Mikuláša a spolu s čertom a anjelom chodili po domoch obdarovať deti sladkosťami, ktoré pre nich pripravili rodičia. Najprv sa však deti museli pomodliť.

 

Po oceli

Chlapci chodili včas ráno po domácnostiach - lebo prinášali šťastie. Ak prišla prvá ráno do domu žena, veľmi sa na ňu hnevali. Chlapcom obyčajne dávali za to peniaze. Po oceli sa začínalo chodiť na „Katrenu" (25.novembra), potom na Ondreja, na Barboru, na Mikuláša, na Luciu a na Adama a Evu. Chlapec pri vstupe do izby povedal: „Priniesol som Vám oceli, aby sa Vám hrnky nepobili". Priniesol teda šťastie do domu.

 

Na Luciu

Na LuciuDni od Lucie do Vianoc sa považovali za strigônske, vhodné na rozličné čary, veštby. Dievky vo vrstve si napísali dvanásť lístkov s menami chlapcov. Od Lucie do Vianoc tieto lístky po jednom odhadzovali do ohňa - každý deň jeden. Posledný, ktorý na Štedrý deň ostal, mal byť ženíchom dievčaťa.

 

 
 
Na Štedrý deň

V tento deň bol veľký pôst. Starí ľudia vôbec nič nejedli. Kto to vraj vydrží, uvidí večer na oblohe hviezdu a zlatý voz. Dievky v podvečer vyzametali pitvor a ponáhľali sa so smetím na smetisko. Pozerali na oblohu - ak bola jasná- dievčinu čaká dobrá budúcnosť. Ak obloha bola zamračená, nečaká ju nič dobrého. Ďalej načúvala brechot psov. Z ktorej ulice sa ozval prvý brechot psa, na tú ulicu sa vydá. Pred večerou hospodár vyšiel do dvora zniesť na vahane každému kusu dobytka: opekance, cesnak, cibuľu. Dobytok natrel cesnakom a aj na dvere maštale urobil cesnakový kríž. To všetko preto, aby cesnak odháňal zlé bosorky, ktoré mohli v túto noc dobytku podarovať.

 

Pri Štedrej večeri.

Pri Štedrej večeri.Prv, než sa začalo večerať gazdiná položila tri opekance pod obrus „pre dušičky". Tradičné jedlo aj dnes sú opekance s bryndzou alebo s makom. Potom hríbová polievka. Ryby na túto večeru sa u nás nepripravovali. Cez vianočné sviatky bola a dodnes je živá betlehemská hra - Betlehem. Predvádzajú ju chlapci regrúti. Oblečení sú v krojoch a čiapku majú vyzdobenú farebnými stužkami. Nacvičujú sa v predvianočnom období. Hra začína na Štedrý deň tým, že betlehemci idú na polnočnú omšu a potom po domácnostiach predvádzajú túto hru až do rána. V hre pokračujú na prvý a druhý sviatok vianočný a Nový rok. Betlehemci sú šiesti: anjel, bača, valasi a starý.

 

Vynášanie MorenyVynášanie Moreny

Tento zvyk zachovávali tiež dievky vo vrstve. Morena - Marejna - bohyňa Zimy. Vynášali ju dievky na „pol pôstu" (asi v marci). Dievky niesli figurínu ženy na palici oblečenú v závadskom kroji. Mládenci hádzali za ňou snehové gule - akt vynášania zimy. Starí ľudia u nás tvrdili, že raz zabudli Marejnu vyniesť a zima nie a nie odísť. Museli tak urobiť začiatkom leta.

 

 
 
Veľkonočné zvykyVeľkonočné zvyky

Na Veľký piatok, ľudia, ktorí trpeli chorobami a rôznymi neduhmi chodili sa zavčasu ráno umývať do potoka. Voda v potoku vraj mala zázračnú silu a pôsobila na rany. Účinok mala len vtedy, keď sa chorý umýval tak zavčasu, kým nepreletel ponad vodu vtáčik.

Podľa cirkevného zvyku, zvony, ktoré zaviazali na Zelený štvrtok - rozviazali na Bielu sobotu dopoludnia o desiatej hodine. Keď zvony pustili všetci ľudia utekali na potok poumývať sa, aby boli bystrí a svieži. Na potoku sa oblievali a to už bola predohra Veľkonočnej oblievačky. Veľkonočná oblievačka bola v minulosti veľmi krutá. Parobci dievky zobrali k studni, alebo ku Hronu a tam dostali svoje.