Obsah

Ľudový odev

Odev

 

OdevKroj, ako ľudový odev v obci Závadka nad Hronom patrí k variantu stredoslovenského typu ľudového odevu zvaný horehronský. Závadka spolu s Polomkou tvoria v rámci Horehronia užšiu odevnú variantu, ktorá sa od ostatných horehronských dedín odlišuje ženským účesom, čepcami, farebnosťou a ornamentikou kožúškov, výšiviek a tkanín. Odlišnosti sa vytvorili vo výtvarnom spracovaní odevu, najmä vo výšivke. Ľudový kroj v minulosti nosili všetci obyvatelia obce, aj deti do školy nosili kroj. Iba deti pánov, obchodníkov, učiteľov sa obliekali inak. Od dedinských obyvateľov (bočkoroši, krpčiari) sa odlišovali aj obyvatelia robotníckych osád a hámrov (pantofľari), v ich odeve prevládali prvky vtedajšej mestskej kultúry.
 

Zlom aj v tejto oblasti nastal po druhej svetovej vojne. Tradičný ľudový odev nosili ženy približne do šesťdesiatych rokov 20. storočia, muži zanechali ľudový odev skôr.
Dnes je nádherný ľudový kroj vzácnym oblečením umocňujúcim hlavne slávnostné a sviatočné príležitosti späté s cirkevnými sviatosťami a obradmi a aj s reprezentáciou obce.

Odev

 

 

 

 

 

 

 

 

OdevZo šatníka staršej generácie žien však nevymizol vôbec.
Podľa príležitosti sa ľudový kroj rozlišuje na všedný, sviatočný a obradový.
Všedný je odevom pracovným a na každodenné nosenie.
Sviatočný odev nosili v nedeľu do kostola, na cirkevné sviatky (Vianoce, Veľká noc, Turice) a vyznačoval sa pestrofarebným zdobením.
Kedysi nebol veľmi veľký rozdiel medzi odevom pracovným a sviatočným. Novo ušité súčiastky sa najprv nosili na sviatok a keď sa obnosili, prešli do pracovného odevu. Začiatkom 20. storočia prenikaním kupovaných materiálov (kašmír, brokát, zamat, tenké bavlnené plátna) sa začínajú v ženskom odeve prejavovať zmeny a rozdiely medzi pracovným a sviatočným odevom.

 

 

 

 

 

 

OdevObradový odev bol v stálom spojení so živými rodinnými obradmi - pri narodení dieťaťa, svadbe a úmrtí.
Ľudový odev si utvoril vlastné špecifiká: strihová jednoduchosť, malý počet odevných častí a najmä prevaha domáceho materiálu.
Základným materiálom na zhotovenie odevu boli doma spracované suroviny - ovčia kožušina a vlna, konopné a ľanové vlákno. Z ovčích kožušín vyrábali domáci remeselníci kožúšky, ktoré sú súčasťou mužského aj ženského odevu. Z ovčej vlny spradenej na vlákno sa tkalo súkno (postav), na jeho ďalšiu úpravu - plstenie, sa používali miestne technické zariadenia - valchy.
Plátno na odev tkali ľanové s bavlnenou priadzou (pamokom).

Kedysi sa na výrobu plátna na Horehroní pestovalo konope, ktoré tu všeobecne prestali siať po prvej svetovej vojne.
Ľudový odev je upotrebením domáceho materiálu prevažne biely, spestrený výšivkou. Stará výšivka: stehy rátané podľa nití, upevňovanie riasenia, spájanie voľnými švami, geometrická ornamentika, farebnosť žltá, červená, čierna. Novšia výšivka je pestrofarebná s krížikovým stehom alebo plochým stehom podľa predkreslenia, ornamentika rastlinná. Donedávna veľmi živá vyšívačská i tkáčska tradícia. Ženy vyšívali a vytkávali mužské košele, oplecká, spodníky, zástery, čepce, textílie.

OdevPopri domácich materiáloch sa používalo aj farbiarske plátno - modrotlač, ktoré sa kupovalo na jarmokoch, alebo si domáce plátno dávali ženy zafarbiť do Slovenskej Ľupče. Vzorky drobnej tlače mali svoje pomenovanie, v Závadke napr. „na krupku", „na zaušničku", „na hviezdičku".